Joahnnie´s stories

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Spisovateľka: Povedz, bolí láska?

...Časť siedma...

Yui stál na letisku, let do Los Angeles mal meškanie. Trvalo týždeň, než si vybavil pas, nikdy ho nepotreboval. Započúval sa do hlásenia, brána sedem odlet o pol hodiny. Nevedel, kde má Sayu hľadať a tá chabá informácia o vydavateľstve Pages mu asi veľmi nepomôže, ale bol odhodlaný nájsť ju za každú cenu. Nájdem ťa Saya Pageová, ja ťa nájdem!

O pár hodín už stál pred informačným pultom vydavateľstva. Boli dve hodiny popoludní, lietadlo priletelo na obed, vhodný čas.

"Prajete si mladý muž?"

"Hľadám istú spisovateľku, bolo mi povedané, že by ste tu o nej mohli niečo vedieť."- jeho angličtina bola lámaná, ale dobrá.

"Iste, jej meno?"- mladá recepčná bola pripravená nahodiť informácie do siete.

"Saya Pageová."

"Ach, ľutujem, slečna Saya pre nás už rok nepíše. Myslím, že teraz žije v Japonsku."

"Priletela do Štátov minulý týždeň, nemohli by ste mi pomôcť nejako inak?"

"Ste sympatický mladý muž, skúsim to, vydržte moment."

Yui sa usmial a hľadel na recepčnú ako zdvíha slúchadlo telefónu a vytáča číslo.

"Mary ahoj, šéf je u seba?"

Nepočul, čo žena na druhom konci odpovedá, ale recepčná prikyvovala a usmievala sa. Naznačila Yuimu prstom, že ešte momentík.

"Dobrý deň, pán Brown, nerada vás ruším, ale ešte platí prosba, že vás máme informovať o komkoľvek, kto príde za informáciami o slečne Pageovej? Áno? V poriadku, posielam vám ho. Ďakujem. Dopočutia."

"Tak?"- spýtal sa Yui nedočkavo.

"Prijme vás, potrebujem len vaše meno do návštevnej knihy."

"Yui Nagano, som Japonec."

Recepčná sa usmiala a ukázala mu meno v knihe pre kontrolu pravopisu. Opravil jej J na ypsilon a spýtal sa na cestu. Výťah ho mal odviezť na najvyššie poschodie, tam sa ho niekto ujme. Kancelária do ktorej sa dostal, bola veľká. Teda priam obrovská a za stolom sedel muž. Za chrbtom mal obrovské okná s výhľadom na mesto a na stole strieborný notebook, taký ako má Saya.

"Dobrý deň."

"Dobrý deň, pán..?"

"Nagano, Yui Nagano."- natiahol za mužom ruku a ten mu ju stlačil v priateľskom podaní.

"Ja som Andrew Brown. Prejdime rovno k veci, prečo hľadáte Sayu?"

"Žijem s ňou, teda žil som, kým utiekla."

Andymu zabehla káva a s hlasným kašľom si zapálil cigaretu. Potom sa zhlboka nadýchol a potiahol si. Upokoj sa Andy, vravel si, Saya ti predsa vravela o nejakom nepoučiteľnom chalaniskovi, čo si ju nevie vytrieskať z hlavy. Ale nepovedala ti, že s ním žije!

"Akože v jej byte?"- spýtal sa nechápavo.

"Áno."- chvíľu bolo ticho, len Andy fajčil a vpíjal sa Yuimu do tmavých očí.

"Prosím vás, pán Brown, ja ju potrebujem nájsť, potrebujem ju pri sebe, milujem ju."

"To sú silné slová, chlapče, čím si ťa tá žena tak získala?"

"Poznáte ju dobre?"- spýtal sa a sadol si do kresla oproti stolu.

"Poznal som, bola úplne iná predtým než odišla. Tá žena, čo je teraz u mňa doma, to nie je ona. To nie je Saya."

"U vás doma?"- Yui na chvíľu zapochyboval.

"Áno, jej dom upratujú. Neboj sa, moja manželka sa o ňu dobre stará."- Yui by si najradšej vrazil, takto o nej pochybovať.

"Vezmete ma tam, však?"

"Čím si ťa získala?"

"Svojim rozbitým srdcom, pane."

"Ani nevieš, kto jej ho rozbil."

"To je jedno. To je minulosť, teraz bude dôležitý ten, kto jej ho zlepí a to budem ja."

"Odvážny, ale Saya nevyzerá šťastná, možno utiekla kvôli tebe."

"Aspoň to chcem zistiť, ak mi povie, že ma už nechce vidieť, ja to budem rešpektovať."

"V poriadku."

"Tak ma k nej vezmete?"

"Vezmem."

°°°

Saya ležala na obrovskej posteli zabalená v bielom uteráku a hľadela na strop. Chýbal jej. Nie Mike, Yui. Aj tie jeho hlúpe otázky. Po tvári jej tiekla voda z mokrých vlasov, možno pár sĺz. Saya málokedy plakala, nemala to rada, hlúpy prejav slabosti. Veľké dievčatá neplačú, vravievala jej mama. Tak hlúpo ich opustiť, svojich rodičov, nikoho už nemá. Otec jej len s veľkou nevôľou vybavoval študijný pobyt v Štátoch. Nepáčilo sa mu, že by už v pätnástich mala odísť. Opakovala mu, som už veľká oci, chcem budúcnosť, štúdium, čo má perspektívu, nie skysnúť navždy na ostrovoch. Aká len bola hlúpa. Otec ešte ten týždeň zavolal svojmu priateľovi a vybavil jej víza na tri roky.

"Budeš bývať u môjho priateľa, volá sa Andrew Brown, je to veľmi dobrý muž. Má ženu Kathy a dve dcéry. Staršia Alicia má päť a mladšia Rebeka tri. Sú to milé deti."- povedal.

"Teplo sa obliekaj! A keď ťa tu o tri roky neuvidím, neželaj si ma."- dodala mama.

"Áno mami, ďakujem oci. Budete mi chýbať."

Bol to ich posledný osobný rozhovor. Odvtedy ich nevidela, ani na svadbu neprišli. Vyhodili ju zo svojho života a naplno sa venovali jej sestre Ayumi. Šestnástka. Saya sa nevedomky uškrnula pri spomienkach na obdobie, keď ona mala šestnásť. Ayumi je speváčka, teda chce byť a aj bude. Verila tomu odkedy ju v desiatich počula prvýkrát spievať. Lenže Ayu sa na ňu nahnevala, keď odišla. Bola ju raz pozrieť, ale odišla do Japonska o dva dni skôr ako mala. Chýbajú mi, uvedomila si skleslo. Všetci.

Jej myšlienky prerušilo nesmelé zaklopanie na dvere. Neozvala sa, ale strapatá hlava aj tak nakukla do izby. Bola to Alicia, dnes má už desať rokov a nepáčia sa jej rozprávky, ktoré jej Saya kedysi rozprávala. Musím ich nejako poopraviť, zaprisahala sa.

"Sayaaa! Hľadám ťa po celom dome a ty si tu ležíš. Čo je to za nový druh lenivosti? Vstávaj!"- Saya sa smutne usmiala, keď Alicia vyskočila k nej na posteľ a potiahla ju za ruku.

"Je ti zle Saya? Prinesiem ti čaj, mamin zelený, ten ti zaručene pomôže."

"Nie je mi zle maličká."

"Nie som maličká."

"Ja viem, si obor."

"Saya..."- zatiahla sladko.

"Ja som tušila, že niečo chceš."

"Chcem ísť do zoologickej a Beky chce ísť do lunaparku a mama nemá čas. Povedala, že ťa možno uprosímkam."

"Tak prosíkaj."

"Prosíííím."

"Okey, len sa oblečiem, tak sa bež nachystať a oznám to aj menšej."

Alicia nadšene vybehla z izby a už na chodbe kričala na mamu, že sa jej to podarilo. Saya sa usmiala, asi sa vracia do starých koľají. Obliekla sa, presušila si vlasy a vykročila z izby. O malú chvíľku sa vrátila a pozrela na cigarety povaľujúce sa na stole. Nie! Povedala si rázne, aspoň dnes nie. Zabuchla a vyšla s deťmi z domu. Kathy jej požičala auto, len tá cesta. No čo, dievčatá vedia, kde to je.

°°°

Yui, Andy a Kathy sedeli v ich obývačke nad šálkou čaju. Čakali kým sa Saya s deťmi vráti domov. Boli ticho, len Kathy sem tam prehodila nejakú vetu s manželom. Yui ich aj tak nevnímal, myslel len na ňu. Na jej tmavohnedé oči, tmavé vlasy a široké pery vzácne sa rozťahujúce do úsmevu. Povzbudil sa posledným dúškom čaju a v zámke zaštrngotali kľúče.

"Mamí, pozri, čo pre mňa Saya vyhrala na strelnici!"- malá Beky držala v rukách plyšového maca a utekala do domu.

"A mne kúpila žirafu! Vyzerá ako naozajstná. Táka naozajstná, akú sme videli v ohrade, vážne."

Deti pribehli do obývačky a náhle stíchli. Neznámy muž im vyrazil dych, nestávalo sa často, že k nim chodil niekto cudzí.

"Stalo sa niečo?!"- zakričala Saya z chodby a náhlivo prešla vestibulom.

Zostala obarene stáť hneď vedľa detí. Yui! Čo tu chceš ty hlupák?! Chcelo sa jej vykríknuť, ale akoby onemela.

"Ahoj."- zašepkal v rodnej japončine.

"Ty ho poznáš?"- potiahla Beky Sayu za rukáv. Nepozrela na ňu, len prekvapene hľadela Yuimu do očí.

"Čo tu chceš?"- odvetila rovnako po japonsky.

"Teba."

"Odišla som."

"Všimol som si."

"Yui vypadni, jasne som ti naznačila, že končíme."

"Myslíš tým odchodom? To bol odchod, mohol znamenať čokoľvek."

"Ach, myslím, že si sa v súžití so mnou toho veľa naučil fotograf."- povedala po anglicky a sadla si do kresla. Tá bezočivá iskra v jej očiach vydesila dievčatá, ktoré o krok ustúpili. Manželia Brownový na seba nemo hľadeli.

"Necháme vás."- zavelil Andy a nahnal deti do izieb. Osameli.

"Tak čo chceš?"- zašepkala.

"Milujem ťa."

"Nie je láska ako láska."

"Preletel som kvôli tebe oceán."

"Kvôli mne ľudia plakali, kričali na seba a jeden z nich zomrel mojou vinou. Stačilo, ja už si ďalších, ktorým by som mohla ublížiť, do života nepustím."- vstala a prešla k oknu.

"Ty tomu nerozumieš Saya? Ty ma zničíš tým, že z môjho života odídeš. Neopustím ťa, nie dobrovoľne."- priblížil sa k nej a opatrne natiahol ruky k jej telu. Spravil ešte jeden krok a dotkol sa jej, pritlačil ju k sebe a znovu sa cítil kompletný.

"Bez teba som len polovičný. Ako telo bez duše, len bezvýznamný fotograf s malou štipkou talentu. Znamenáš pre mňa viac ako celý môj život, viac ako ktokoľvek predtým. Viac ako moja osobnosť. Tak rozumieš?"

Dýchala jeho vôňu. Bola pokojnejšia, šťastnejšia, ale neusmievala sa do jeho bundy. Bála sa. Nevedela, čo môže čakať. Aj keď si Mikea vzala, nikdy ho skutočne nemilovala, v podstate ani nevedela, čo je láska.

"Povedz Yui, bolí láska?"

"Ako s kým, moja drahá. So mnou to bolieť nebude, sľubujem ti, nie, ja ti prisahám, že ti neublížim. Nie vedome."

"Tak ma pobozkaj. Tak, aby som zabudla, že niečo bolelo a cítila, že už nič nebude bolieť. Tak, aby som cítila rozdiel medzi láskou a láskou. Medzi tebou a tým mužom, s ktorým bolo všetko prvé."

Pobozkal ju.

"Tak poď, prevediem ťa mojou minulosťou. A ak si to nerozmyslíš, naučím sa milovať. Naozaj."

"Minulosťou?"

"To si vždy chcel vedieť, nie?"

"Chcel."

"Fajn. Kathy! Požičiam si auto, dobre?"

"Okay!"- ozvalo sa zhora.

Joahnnie


Spisovateľka | stály odkaz

Komentáre

  1. :))
    perfektne :)
    publikované: | autor: kiti (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. :)
    skvele...
    publikované: | autor: carlos (e-mail, web, autorizovaný)
  3. :-)
    publikované: | autor: zelenarusalka (e-mail, web, autorizovaný)
  4. :))
    thank you very much
    publikované: | autor: joahnnie (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014