Joahnnie´s stories

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Spisovateľka: Michael Page

...Časť piata...

Ležala nahá v posteli a pozerala na strop. Vedľa nej ležal muž, čierne vlasy a za zavretými viečkami schovával olivovozelené oči. Svoju veľkú dlaň mal položenú na jej stehne, spokojne oddychoval, len ona mala stále pocit, že je zneužívaná. Zneužívaná, sexuálne, už tri roky. Spoznala ho ako čerstvá pätnástka. Začínajúca autorka, vydávajúca svoju prvú knihu a on bol vydavateľ, mal jej ju vydať. V jeho kancelárií sedela vždy potichu a písala, v jeho posteli ležala potichu a len počúvala, akú rozkoš mu spôsobuje. Vlastne on si ju asi spôsoboval sám. Ani dnes to nebolo inak. Pod ruku mu položila vankúš a opatrne vykĺzla z postele. Natiahla na seba jeho dlhú košeľu a vyšla na balkón s krabičkou cigariet. Svadobná noc. A ona namiesto rozkoše vyfajčí škatuľku najsilnejších cigariet. Iba táto jedna rozkoš jej zostala, nič iné, len nikotín.

"Saya Fujisawa, beriete si tu prítomného Michaela Page za svojho právoplatného manžela a... ?"

"Áno."- zašepkala a prestala vnímať svadobný obrad. Len cítila bozk od svojho manžela a automatický prechod uličkou s výkrikmi Mikeových známych. Vzala si Američana a jej rodičia ju zavrhli. Amerika nie je pre japonské dievčatá, vravievali. Teraz to už vedela. Čo by dala za to vrátiť sa späť do Tokia. Aj hocijaké iné japonské mesto by jej stačilo.

"Čo tu robíš, drahá?"- spýtal sa pošepky Mike a vyšiel za ňou na balkón.

"Nechcela som ťa zobudiť, prepáč."

"Nezobudila si ma, len mi v posteli zostalo akosi chladno, tak som sa vybral zistiť, kam si zmizla."

"Som tu a žijem, to predsa vidíš, nie?"

"A fajčíš, čo sme si povedali?"

"Vráť sa do postele Mike, je to len jedna cigareta."

"Počkám ťa."

Saya nahnevane zahodila cigaretu do tmy a vošla do izby prvá. Potom sa znovu milovali a jej v hlave bežala len jedna myšlienka: Už dosť, prosím.

"Nemáš pocit, že si trochu arogantný?!"- vykríkla.

"Nemám ten pocit zo seba, ale z teba. Živím ťa, vzal som si ťa, keď ti prepadali víza, vydal som ti knihy. A ty? Ani slovo vďaky! Ani trochu manželskej starostlivosti...nič!"

"Čo nemáš ruky? Uvariť kávu si zvládneš aj sám a ja ti nebudem robiť sekretárku. Chcela som sa vrátiť do Japonska, mohla som sa vrátiť do Japonska...ty si naliehal. Vezmime sa! Taký sprostý nápad."

*plesk* vrazil jej.

"A tie knihy. Bol si len jeden z vydavateľov, čo mi ich mohli vydať a iní nieže nechceli, ale ja som dobrovoľne šla za tebou!"- v očiach drzý lesk, a na líci červený fľak od facky, ktorú jej dal. Nehýbala sa.

"Si obyčajný sebec Saya!"

"Ja som sebec? Ja?!"

"Celé dni len fajčíš tie svoje odporné cigarety a na obed objednávaš jedlo. To má byť čo? Si doma stále a nič nerobíš!"

"Píšem a ty dobre vieš, že je to činnosť náročná na čas! A predtým než si si ma z milosti vzal som ti milióny krát povedala, že neviem variť. Nikdy ti to nevadilo. A že fajčím? To si vedel tiež. Prečo si potom na tom sprostom obrade povedal áno, keď ma tak očividne nenávidíš? Za tie tvoje one man show večer v posteli? To ťa tak baví? Môžem odísť! Sám príď na to, prečo vlastne so mnou žiješ!"

Sprudka dýchala, Mike nevravel nič, len ju násilne pobozkal. Zahryzol jej do pery, až jej začala krvácať a svojim telom ju prudko prirazil k stene. Dnes sa vzbúri, vedela to. Polročné výročie, prvá väčšia hádka, ale nie prvá facka. Je žena, nie handra a mal by si to uvedomiť aj on. Aj tak nikdy nie je doma a v noci ju zobudí, aby sa uspokojil. Ráno? Ráno sa budí a posteľ je dávno prázdna.

Odstrčila ho. Nenechal sa. Si žena a si slabá Saya, tak teraz buď handra. Povedala si.

Sedeli v aute. Viezol ju z nejakej firemnej akcie, mal vypité. Zhadzoval ju celý večer pred všetkými kolegami, známymi aj čašníkmi. Bola reprezentatívna vzorka ženy, to dobre vedela a keďže otec bol Američan, nevyzerala typicky japonsky, len trochu orientálne. Lenže reprezentatívne vzorky boli vypatlané kráľovné krásy. Ona nie. Schopnosť vyjadrovať sa jej nebola cudzia a ak k tomu pridáme jej cynizmus, ľudia sa s ňou nenudili. Potom prišiel Mike a začal sa kolotoč, drž hubu a prikyvuj. Minulý týždeň boli spolu rok. On na to zabudol a ona necekla. Hľadela naňho ako z posledných síl drží volant. Veľa pil, ale aj tak ju nenechal šoférovať. Si špina Saya, či už si zabudla? Strhol volant na stranu, zišli z diaľnice. Štyri hodiny ráno, nikde nikoho. Narazil do stromu. Upadol do bezvedomia. Nevyzeral na nejaké vážne zranenia, jej nebolo nič. Vystúpila a nechala ho tam, z domu nahlásila nezvestného manžela. Našli ho.

"Mrzí ma to pani Pageová, váš muž je mŕtvy."

"Prosím?"

"Zomrel pri autonehode, zrejme len pár minút potom ako ste vystúpili z auta a prestúpili do taxíka. Mal vypité, ale to asi viete."

"Viem. Ďakujem vám za oznámenie."

"Ste v poriadku?"

"Som."

"Dobre, dovidenia."

"Zbohom pán policajt."

Neplakala. Zbalila si len málo veci a odišla z toho bytu. Zabila si svojho muža, behalo jej v hlave. Nezabila, on sám havaroval. Áno, utešuj sa. Kúpila si letenku do Tokia. Sedem hodín presedela na letisku, čakajúc kým lietadlo priletí. Z letiska zamierila do hotela, mala prístup ku všetkým Mikeovým účtom. Peniaze nikdy nebudú problém, pán vážený vydavateľ mal prostriedkov vždy dosť.

"Vy ste Saya Pageová, však?"- spýtal sa jej raz neznámy muž, keď sedela sama v bare.

"Volám sa Megumi. Megumi Sakano, som vydavateľ a čítal som vaše knihy, ktoré sa sem dostali z Ameriky len nedávno. Spoznal som vás podľa fotky na jednej z obálok. Viem aj o vašej minulosti a ponúkam vám jedinečnú možnosť."

"Počúvam vás pán Sakano."

"Nemali ste žiadneho muža, otec je Američan, nikto nemusí vedieť, že žije v Japonsku od narodenia. Ste autorka bestsellerov a jedna zo známych osobností Japonska. Chce to len ďalšiu knihu. Úplne inú ako predošlé a naša spolupráca môže byť zahájená. Stačí sa pretvarovať, to dokážete nie?"

"Dokážem."

"V tom prípade..."

"Potrebujem počítač. Len počítač, tmavú vetranú miestnosť, kartóny cigariet a na obed pizzu, nič viac a kniha je do mesiaca hotová."

"V poriadku, prídem po vás zajtra ráno, v hoteli sa už neukážete, vezmite si všetky veci."

"Áno pán Sakano, ďakujem."

"Ja vám slečna Pageová."

A vtedy to začalo. Maska na tvári, neprístupný spôsob života a nepripúšťanie si ľudí k telu. Takto sa z mladej nevinnej autorky, ktorá milovala happy-endy Saye Fujisawa, stala tá cynická beštia, spisovateľka Saya Pageová.

Joahnnie


Spisovateľka | stály odkaz

Komentáre

  1. .
    :) dobré ránko :)
    publikované: | autor: sygon (e-mail, web, autorizovaný)
  2. sygon
    aj tebe :)
    publikované: | autor: joahnnie (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. hmmmmmmm :)))
    nezabudni na ten podpis pre mňa jasné? :)
    publikované: | autor: kitiucsib (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014