Joahnnie´s stories

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Spisovateľka: Los Angeles

...Časť šiesta...

Yui sedel na gauči. Už sú to tri dni, čo Saya odišla. Byt sa vyvetral a jemu pomaly začínal chýbať aj zápach tých odporných cigariet. Saya si nevzala žiadne veci, nič, len svoje auto. Yui odfotil v byte niekoľko fotiek. Spravil si v jednej z miestností tmavú komoru a zavolal Takimu.

"Takto vyzerá prázdnota, kamarát."- povedal a ukázal mu fotku, na ktorej bol Sayin notebook s prázdnou bielou obrazovkou.

"Nenaviazal si sa na ňu až príliš? Veď o nej nič nevieš, ani ti nepovedala, že mala muža."

"Povedala by mi to, možno za pár mesiacov."

"Opustila ťa Yui."- povedal Taki a prezrel si fotku s prázdnym popolníkom.

"Vráti sa. Keď je so mnou chová sa inak."

"Čo o nej vieš? Možno ani to meno nie je pravé."

"Bude to moja žena. Raz sa vezmeme a potom bude jej priezvisko Nagano, to bude pravé."

"Si do nej beznádejne buchnutý."

"Som a aj ona do mňa."

"Len to ešte nevie, však?"

"To príde..."- muži sa rozosmiali.

Saya vysúpila z lietadla na letisku v Los Angeles a zamierila k stanovišťu taxíkov. Povedala adresu domu, kde predtým žila. Ešte stále mala kľúče, po Mikeovej smrti všetko zdedila a nechcela to predávať. Vystúpila. Z honosnej vily sálal chlad, z krásnej záhrady sa stala džungľa a náter značne vybledol. Vnútri sa už nerozprestierala sladká vôňa domova, ale zatuchnutý vzduch plný prachu. Otvorila všetky okná a zdvihla slúchadlo pevnej linky.

"Ústredňa? Pána Andrewa Browna."- spojovateľka jej vymenovala niekoľko ulíc, vybrala tú správnu a počkala, kým muž zdvihne slúchadlo. Bolo len sedem hodín ráno, ale Andy vstáva skoro, to si pamätala.

"Prosím?"- ozval sa muž príjemným mäkkým hlasom.

"Andrew Brown?"

"Áno, kto volá?"

"Saya Page Fujisawa."- zašepkala.

"Saya, panebože, koľko som ťa len nepočul. Chýbaš nám tu v L.A., voláš z Tokia? Chceš len pozdraviť? Alebo obvolávaš starých priateľov s nejakou prosbou o pomoc?"- radostný hlas a istotne aj iskierky v očiach, tak si ho Saya pamätala.

"Som doma. Tu, v Los Angeles."

"Vážne si naspäť?"- zrozpačitel.

"Áno."

"Tak to po teba hneď pošlem auto, voľačo vypijeme, pofajčíme, kanceláriu mám dosť veľkú, aby nie, keď som teraz tým šéfom."

"Takže šéf vydavateľstva Pages, to je úžasné Andy."

"Všetko si povieme, keď prídeš, auto je už na ceste, teším sa na teba, moja malá spisovateľka."- zložil. Čierny mercedes stál pred domom za chvíľku, Saya sa ledva stihla osprchovať a prezliecť do niečoho normálnejšieho. Musela vyzerať ako žena, nie ako tínedžerka, po vyše roku opäť vstúpi do vydavateľstva, ktoré začalo jej kariéru, patrilo jej mužovi a teraz mu šéfuje jej najlepší priateľ. Ešteže tu nechala nejaké veci, zväčša tie spoločenské. Šofér šiel mlčky.

"Moja milovaná Saya."- Andy ju privítal objatím a bozkami na obe líca. Mužné teplé ruky ju okamžite ťahali na sedačku v rohu miestnosti, kde bola prichystaná fľaša vína a dva poháre na stopkách. Andy prezieravo vysypal popolník, že dobre urobil pochopil hneď, ako si Saya sadla už s cigaretou v ruke.

"Fajčíš viac ako za mlada."

"A nie som mladá? My ešte nepatríme do starého železa."

"Ty možno nie, ja mám už tridsaťšesť, ak si zabudla."

"Viem, viem. Tridsaťšesť rodinu a dve dcéry."

"Áno, presne tak. Alicia sa na teba často pýtala, Rebeka pomenej, ale mojej milovanej Kathy chýbaš stále."

"Kathy, takmer som zabudla. Prst jej z tej obrovskej diamantovej obrúčky stále neodpadol?"

"Neodpadol. Nalejem?"- spýtal sa a chytil do ruky fľašu kvalitného červeného vína.

"Nalej."

"Pán Sakano? Saya nie je doma, pomôžem vám?"- Yui pustil Megumiho do bytu.

"Uvar mi kávu chlapče."- povedal a preniesol si Sayin notebook z pracovne do obývačky.

"Je u vás? Beriete jej počítač?"

Položil na stôl šálku kávy a sadol si oproti. Megumi včera večer prečítal krátky strohý mail s oznamom, že Saya je v Los Angeles, nevie kedy sa vráti a či sa vôbec vráti. Chcela po ňom, aby jej poslal dokumenty z počítača na mail.

"Tak kde je pán Sakano? U rodičov? V hoteli? Alebo predsa len u vás?"

"Ty o nej vážne nič nevieš?"

"Len málo."

"Nemôžem ti nič povedať, musíš to vedieť od nej, inak tie informácie nemajú cenu."

"Ja viem, nič od vás nechcem vedieť, teda o jej minulosti, chcem vedieť, kde je teraz."

"V Amerike. V Los Angeles. Utiekla. Neviem, či sa vráti, nevie to ani ona sama."

"Idem za ňou."

"Pýtaj sa na ňu vo vydavateľstve Pages, tam by mali niečo vedieť."

"V poriadku, ďakujem pán Sakano."

"Nemáš zač, Yui."

Megumi odišiel z bytu. Sakra Saya, prečo nechceš byť šťastná? Musím sa ti o šťastie starať ja? Tak dobre, posielam ti ho. On ťa miluje, aj ty jeho, tak mu daj najavo!

Joahnnie


Spisovateľka | stály odkaz

Komentáre

  1. .
    naplácala by som jej na zadok :)
    publikované: | autor: sygon (e-mail, web, autorizovaný)
  2. veru sygonita aj ja :))
    potvora malá.... :)
    publikované: | autor: kiti (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. sygon, kiti
    ved niekto musi byt aj potvora :)))
    publikované: | autor: joahnnie (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. .
    no jo , takých by bolo , aspoň, čo seba poznám :)
    publikované: | autor: sygon (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014